Cievna, tepnová stena je u zdravého človeka pružná, elastická, schopná pohltiť a eliminovať neustálu záťaž vyplývajúcu z vývrhu krvi z tepajúceho srdca do cievy. Zároveň mení pulzujúci tok na kontinuálny, prinášajúci krv a živiny do cieľových orgánov. Naopak, poškodená cievna, tepnová stena je nepružná, tuhá. Tento stav označujeme ako arteriálna tuhosť /angl. arterial stiffness/.
Európska spoločnosť pre hypertenziu a Európska kardiologická spoločnosť vo svojich doporučeniach z roku 2007 /ESH/ESC Guidelines 2007/ doporučujú meranie arteriálnej tuhosti ako základnú diagnostickú metódu.
Arteriograf je nová, nebolestivá, screeningová, rýchla, lacná, jednoducho opakovateľná metóda, získavajúca údaje počítačovým spracovaním záznamu pulzovej vlny. Je schopná potvrdiť poškodenie cievnej steny ešte v jeho subklinickej fáze /bez klinických príznakov/. Samotné vyšetrenie pripomína meranie krvného tlaku a trvá len niekoľko minút.
Medzi základné vyhodnocované údaje patrí:
- PWV /rýchlosť šírenia pulzovej vlny/- jeho patologická hodnota svedčí o poškodení veľkých tepien – hlavne aorty
- Aix /augmentačný index/ – jeho patologická hodnota svedčí viac o poškodení malých artérií, ciev
- centrálny aortálny tlak – má lepšiu prediktívnu /predpovednú/ hodnotu ako tlak krvi meraný na ramene
- a iné – trvanie srdcového cyklu, určenie „veku cievy“ /nemusí zodpovedať veku pacienta…./
Arteriografické vyšetrenie je vhodné u ľudí nad 3O rokov:
- s vysokým krvným tlakom,
- s zvýšenou hladinou tukov v krvi,
- so zvýšenou hodnotou cukru /diabetici/,
- s nadváhou,
- pre fajčiarov,
- pre pracujúcich vo väčšom psychickom strese,
- s predčasným výskytom sdcovocievnych ochorení u príbuzných,
- pre ženy v menopauze.
Pre ľudí s už diagnostikovaným srdcovocievnym ochorením môže byť nápomocné pre lekára pri hodnotení efektu liečby.